– Говорите, следущий!
= Лагман, куриный шашлык.
– Всё?
= Всё!
(jedna z návštev »u Uzbeka«)
V Tomských menzách sa síce dalo najesť, ale nemôžem povedať, že som si tam jedlo vychutnával tak, ako nikdy predtým. Bol som preto rád, keď som sa dozvedel, že neďaleko od ubytovne sa nachádza niečo ako reštaurácia, kde varia lacno a dobre. Pre študentov skvelá kombinácia.
Medzi ľuďmi je bežný názov Uzbek, alebo Uzbečka. Súvislosť je treba hľadať s pôvodom ľudí, ktorí v tejto reštaurácii pracujú. Teda, je síce pravda, že som sa ich na národnosť nikdy nepýtal, ale vzhľadovo by to mohlo sedieť. Druhou možnosťou, odkiaľ pochádza tento názov, by mohla byť kuchyňa: lagman, čučvara, manty, plov, šašlyk…
Moja prvá návšteva bola niekedy v období topiaceho sa snehu. Bol som rád, že sme sa tam vybrali viacerí, pretože sám by som sa hádam aj stratil. Cesta k Uzbekovi vedie pomedzi akési sklady, okolo autoumyvárne, po ceste plnej výtlkov (samozrejme zaplnených vodou).
Keď sa spoza rohu rozbehli tri či štyri psi, so smútkom sme si povedali, že nám práve ušiel obed. Bol to síce škaredý vtip, ale ani u nás človek nemá vždy istotu, čo je. Pokračovali sme však ďalej, pretože vieme, že v Tomsku je psov veľa. Dostali sme sa až pred neveľkú drevenú budovu.
Táto reštaurácia nepredstavuje žiaden veľký luxus. Ide o obyčajnú malú reštauráciu, kde si človek vyberie dobrotu z cenníku na stene, zaradí sa do rady a toto jedlo si objedná u tety so zlatým úsmevom, prípadne u pána, ktorý sa občas vystrčí z okienka za ňou. Nasleduje platenie a odchod s jedlom na tácke k stolu. Niektorí, najmä miestni, zaradia ešte „zakydanie tej dobroty tou hnusnou majonézou“. Fuj, ešte teraz je mi z tej bielej hnusoty zle.
Na obrázku je rad veľmi malý. Mne sa občas stalo, že čakanie trvalo dlhšie, než samotné jedenie. Ale aj to svedčí o popularite… Ak som niekomu povedal, že „rad je až k andulkám,“ tak bolo jasné, že čakanie bude dlhé.
A pri jedení sa dala sledovať aj televízia, ľaľa.









